CRP – C reaktívny proteín – je proteín akútnej fázy zápalu nachádzajúci sa v krvi. Jeho prirodzená hladina u človeka bez zápalu a nekrózy dosahuje hodnoty 1,0 – 8,0 mg/l (podľa laboratória)
Hladina výraznejšie stúpa pri bakteriálnom zápalovom procese (kdekoľvek v tele), poškodení tkanív, po operáciách, pri popáleninách, zhoršení chronických zápalových ochorení (reumatickych, črevných, kožných, pľúcnych) a pod. Merateľné hodnoty je možné zaznamenať už o 4 – 6 hodín, maximum dosahuje CRP o 24 – 48 hodín a k poklesu dochádza o 4 – 5 dní.
| Hodnota CRP [mg/l] | Význam |
| do 6 | normálna hodnota |
| 6-35 | vírusová infekcia |
| 35 – 50 | neurčité rozmedzie |
| viac ako 50 | bakteriálna infekcia |
Rýchly test na stanovenie hladiny CRP je pre lekára cenným nástrojom pri:
- rozlíšovaní bakteriálnej a vírusovej infekcie, čiže je prostriedkom na predchádzanie zbytočnému užívaniu ATB
- rozhodovaní sa medzi nutnosťou okamžitej antibakteriálnej terapie a prípadným sledovaním vývoja choroby, vyčkávaním s nasadením antibiotík
- slúži ako marker na monitorovanie priebehu ochorenia a účinnosti antibiotickej liečby.
- tiež je často nevyhnutnou súčasťou pri pátraní po príčine rôznych chorobných stavov (napr. reumatickych, kožných, črevných a pod.)
Infekcie dýchacích ciest sú najčastejšími infekčnými ochoreniami, vyskytujúcimi sa v praxi všeobecného lekára a vo väčšine prípadov je veľmi ťažké rozlíšiť len na základe klinického vyšetrenia, či ide o ochorenie vírusové alebo bakteriálne. Približne 80 % infekcií horných dýchacích ciest vyvolávajú vírusy, nereagujúce na terapiu antibiotikami. Vírusy neliečime antibiotikami, vtedy nám antibiotiká môžu práveže viac poškodiť a oslabiť našu imunitu.
Podobne aj nie každá hnačka je spôsobená bakteriálnou infekciou, ale väčšinou je spôsobená vírusmi, kedy antibiotiká v liečbe nepotrebujeme, lebo by nám mohli hnačku zhoršiť.
Prečo škodí časté užívanie antibiotík?
- pri nadmernom a nesprávnom užívaní vzniká rezistencia (odolnosť) baktérií voči antibiotikám, ktoré potom neúčinkujú v prípade závažnej bakteriálnej infekcie.
- antibiotiká nepôsobia len v mieste zápalu, ale ničia aj tzv. „dobré baktérie“, ktoré sídlia v čreve a zohrávajú dôležitú úlohu v procese trávenia a celkovej imunity tela
- gynekologická kvasinková infekcia vzniká veľmi často pri a po celkovej liečbe širokospektrálnymi antibiotikami. ATB liečba ničí aj normálne sa vyskytujúce prospešné baktérie, ktorá chráni pred kolonizáciou kvasinkami.
