M E D I C s.r.o.

CRP test

CRP – C reaktívny proteín – je proteín akútnej fázy zápalu nachádzajúci sa v krvi. Jeho prirodzená hladina u človeka bez zápalu a nekrózy dosahuje hodnoty 1,0 – 8,0 mg/l (podľa laboratória)

Hladina výraznejšie stúpa pri bakteriálnom zápalovom procese (kdekoľvek v tele), poškodení tkanív, po operáciách, pri popáleninách, zhoršení chronických zápalových ochorení (reumatickych, črevných, kožných, pľúcnych)  a pod. Merateľné hodnoty je možné zaznamenať už o 4 – 6 hodín, maximum dosahuje CRP o 24 – 48 hodín a k poklesu dochádza o 4 – 5 dní. 

 

Hodnota CRP [mg/l] Význam
do 6 normálna hodnota
6-35 vírusová infekcia
35 – 50 neurčité rozmedzie
viac ako 50 bakteriálna infekcia

 

Rýchly test na stanovenie hladiny CRP je pre lekára cenným nástrojom pri:

  • rozlíšovaní bakteriálnej a vírusovej infekcie, čiže je prostriedkom na predchádzanie zbytočnému užívaniu ATB
  • rozhodovaní sa medzi nutnosťou okamžitej antibakteriálnej terapie a prípadným sledovaním vývoja choroby, vyčkávaním s nasadením antibiotík
  • slúži ako marker na monitorovanie priebehu ochorenia a účinnosti antibiotickej liečby. 
  • tiež je často nevyhnutnou súčasťou pri pátraní po príčine rôznych chorobných stavov (napr. reumatickych, kožných, črevných a pod.)

Infekcie dýchacích ciest sú najčastejšími infekčnými ochoreniami, vyskytujúcimi sa v praxi všeobecného lekára a vo väčšine prípadov je veľmi ťažké rozlíšiť len na základe klinického vyšetrenia, či ide o ochorenie vírusové alebo bakteriálne. Približne 80 % infekcií horných dýchacích ciest vyvolávajú vírusy, nereagujúce na terapiu antibiotikami. Vírusy neliečime antibiotikami,  vtedy nám antibiotiká môžu práveže viac poškodiť a oslabiť našu imunitu.

Podobne aj nie každá hnačka je spôsobená bakteriálnou infekciou, ale väčšinou je spôsobená vírusmi, kedy antibiotiká v liečbe nepotrebujeme, lebo by nám mohli hnačku zhoršiť. 

Prečo škodí časté užívanie antibiotík?

  • pri nadmernom a nesprávnom užívaní vzniká rezistencia (odolnosť) baktérií voči antibiotikám, ktoré potom neúčinkujú v prípade závažnej bakteriálnej infekcie.
  • antibiotiká nepôsobia len v mieste zápalu, ale ničia aj tzv. „dobré baktérie“, ktoré sídlia v čreve a zohrávajú dôležitú úlohu v procese trávenia a celkovej imunity tela
  • gynekologická kvasinková infekcia vzniká veľmi často pri a po celkovej liečbe širokospektrálnymi antibiotikami. ATB liečba ničí aj normálne sa vyskytujúce prospešné baktérie, ktorá chráni pred kolonizáciou kvasinkami.

 

Next Post

Pridaj komentár